AC/DC - história kapely

Bratia Angus, Malcolm a George Youngovci sa narodili v Glasgowe v Škótsku, ale v roku 1963 keď boli ešte malé deti, sa spolu s rodinou presťahovali do Austrálie. George začal hrať na gitaru ako prvý, a dokonca hral aj v menej známych kapelách ako The Easybeats. Jeho kroky následovali aj obaja mladší bratia. Keď v roku 1974 natáčal George album s kapelou Marcus Hook Roll Band, zaviedol svojich mladších bratov prvykrát do štúdia.

Rockový kvintet AC/DC založili dvaja do gitary zbláznení bratia Malcolm a Angus Youngovci v novembri 1973 v Austrálii. Názov AC/DC vznikol poďla nápisu na šiacom stroji sestry bratov Youngovcov Margaret. Mnoho náboženských fanatikov neustále zbrojacich proti rock and rollu si názov prekladalo ako napríklad Anti Christ/Devil Children, After Christ/Devil Comes alebo Anti Christ/Death to Christ. Kapela však poprela tieto fámy a Malcolm k tomu dodáva, že ak by to tak bolo: „Mama by ma zabila za to!“. Prvú zostavu tvorili najatí hráči a dokonca uvažovali aj o klávesoch ako jednom z nástrojov, od tejto myšlienky však upustili. V týchto časoch sa zostava kapely menila prakticky denne. Neskôr sa v roku 1974 spojili so spevákom Bonom Scottom, ktorý u nich začínal ako technik. AC/DC to je Angus Young, drobný hlavný gitarista, chytá svoje riffy jedným dychom ešte pred priliehavým rytmom svojho brata Malcolma – jednoduchého mága, ktorého nástrojom je gitara, z ktorej boli odstránené všetky ovládacie prvky okrem regulácie hlasitosti. Bon mal zločineckú povesť a to dopomohlo AC/DC získať tvár ničomných a opilých násilníkov. Fyzicky však pripomínali skôr tlupu trpaslíkov. Prílišnú pozornosť na ich vzrast dokázali odviesť na extrémne požívanie alkoholu. Angus zašiel ešte ďalej a svoj handikep zvýraznil britskou školskou uniformou. Tento nápad vznikol v hlave jeho sestry Margaret. Kapela dokonca v začiatkoch svojej kariéry tvrdila, že Angus má naozaj len 11 rokov.

V začiatkoch však ich albumy vychádzali len v Austrálii a na Novom Zélande. Aj z tohto dôvodu sa kapela v roku 1976 presunula do Anglicka, a tak sa zviezli na vlne NWOBHM. Prechodom do Európy menia aj nahrávaciu spoločnosť z EMI na Atlantic Records. AC/DC však v Autrálii dokázali, že sú schopní hrať aj v drsných tamojších kluboch. V jednom období mali v harmonograme aj 3 vystúpenia za deň. Popoludní na strednej škole, večer v bare a cez noc v podnikoch pre gayov. Táto energická jazda vyplodila mnoho skvelých albumov ako High Voltage, Powerage alebo Let There Be Rock. High Voltage vychádza v roku 1976 cez ich nové vydavateľstvo prvýkrát celosvetovo a dokonca zaujalo aj punkerov vo Veľkej Británii. Neskôr vychádza album Dirty Deeds Done Dirt Cheap, a ako to je už obvyklé v dvoch verziách, jednej austrálskej a druhej celosvetovej. Zaujimavé je, že kapela nedosahuje v USA také predajné čísla ako inde po celom svete. To sa však zmení po jednej tragickej udalosti v roku 1980.

V roku 1977 kapelu opúšťa basák Mark Evans po personálnych nezhodách s Angusom a je nahradený Cliffom Williamsom. Jeho hlas spolu s Malcolmovým začalo AC/DC využívať ako tzv. background vocals. Pre nového basáka sa stáva debutovým albumom Powerage a jeho prínosom je tvrdší výraz celého AC/DC.

Ich popularita naberala na obrátkach vďaka kombinácii chytľavých refrénov a pre nich typického rocknrollu, zhustili najvýraznejšie zvuky minulosti do drobných hymničiek a všetko bolo zvýraznené adrenalínom nabitými živými vystúpeniami. Keď produkovali jedno hitové album za druhým (ako Let There Be Rock a If You Want Blood You`ve Get It), zdalo sa, že na čo siahnu to sa im podarí. Všetko bolo podchytené skvelými živými vystúpeniami, o ktorých samotný Angus tvrdí, že ich úroveň týchto vystúpení kapela už nikdy potom nedosiahla. Kapela jazdila na turné a podporovala také skupiny ako Kiss, Black Sabbath, Scorpions, UFO, Alice Coopera, Aerosmith alebo Rainbow a na pódiu sa pri týchto velikánoch naozaj nestratili. A zatiaľ čo taký Led Zeppelin v 70tych rokoch zhasínal, AC/DC sa stali imaginárnym mostom, ktorý priviedol obrovské množstvo hardcorových fanúšikov do heavymetalového pekla.

Každý ich album sa predával výborne, a tak sa po vydaní albumu Highway to Hell v roku 1979 zdalo, že ovládajú celý svet. Avšak potom prišla udalosť, ktorá navždy poznačila túto kapelu. 19. februára 1980 Scott intezivne popíjal celú noc, sadol do auta a zomrel na otravu alkoholom (údajne sa zadusil zvratkami). Táto udalosť navždy poznačila kapelu. Dokonca sa k nej viaže mnoho konšpiračných teórii ako predávkovanie heroínom, zadusenie výfukovými plynmi z auta alebo dokonca, že chlapík menom Alistair Kinnear, ktorý s ním tú noc prepil a následne ho ráno našiel ani neexistuje. Kapele však hrozil zánik, pretože Bon bol neoddeliteľnou súčasťou kapely, ktorú nešlo nahradiť. Prekvapivým ťahom sa stalo angažovanie Briana Johnsona ako speváka a skupina tak prestála najťažšie obdobie v jej histórii. Perličkou je, že Brian sa na svojich prvých vystúpeniach nemohol dostať cez ochranku na svoje vlastné vystúpenia a do kapely ho dostalo vyvádzanie na pódiu, ktoré však bolo zapríčinené akútnou apentitídou. Na prehrávke Brian zaspieval Whole Lotta Rosie a Nutbush City Limits a o niekoľko dní neskôr sa stal právoplatným členom kapely. Následne po angažovaní Johnsona vydáva AC/DC legendárny album Back In Black. V tomto období zároveň vychádza aj prvé číslo slávneho magazínu Kerrang!, na ktorého obálke je Angus v jeho najtypickejšej polohe. Netreba pripomínať, že tento magazín mal vždy veľký čuch na talenty.

V prípade albumu Back In Black neišlo len o najpredávanejší album (platinové aj v USA – 20 miliónov predaných kusov), ale patrí k tým vzácnym kúskom, ktorý pozná hádam každý človek na tejto planéte. Možno ju označiť za nadčasovú klasiku a piesne You Shook Me All Night Long alebo Hells Bells či Rock And Roll Ain`t Noise Pollution za legendárne kúsky. Týmto albumom si kapela vyslúžila nesmrtelnosť. Album bolo vlastne hlasitou vzburou kapely po smrti Bona Scotta. Na jeho pamiatku napísali Ozzy a Randy Rhoads protialkoholickú pieseň Suicide Solution (hlavne od Ozzyho to sedí). Späť však k Back In Black. V tomto období prechádza celé metalové hnutie minikrízou a tento album opäť dokázal, že heavy metal priťahuje divákov v obrovskom neskutočnom množstve. Veľa ľuďom je v tomto období na zvracanie z diska a preto v roku 1981 stojí predajnosť albumov AC/DC v týchto číslach: Dirty Deeds Done Dirt Cheap 5 miliónov a For Those About To Rock, We Salute You 3 milióny.

Následníkom čierneho albumu sa stali For Those About To Roc We Salute You a samoprodukovaný album Flick Of The Switch, ktoré dobre prijala aj kritika aj diváci, nikdy však nedosiahli na úspech Back In Black. V roku 1983 AC/DC opúšťa aj bubenník Phil Rudd, ktorý sa nemal zrovna v láske s Malcolmom. Je známe, že ich priateľstvo sa začalo rozpadať po tom, čo Rudd zaútočil na Malcolmovu manželku. Ich hádky vyvrcholili bitkou, po ktorej bol Phil vyhodený z kapely. Bol nahradený Simonom Wrightom. AC/DC si svoju popularitu udržuje vydávaním ďalších albumov a v roku 1988 sú dokonca uvedení do Siene slávy Australian Recording Industry Association. V roku 1988 opúšťa kapelu aj Wright a je nahradený veteránom Chrisom Sladeom. Po dlhšom čase si kapela najíma aj producenta, Brucea Fairbairna, s ktorým nahrávajú album The Razor`s Edge so známou skladbou Thunderstuck. Album sa stáva multiplatinové a o niekoľko rokov neskôr AC/DC nahrajú skladbu Big Gun pre soundtrack k filmu Last Action Hero s Arnoldom Schwarzeneggerom.

Ani AC/DC sa začiatkom 90tych rokov nevyhli obviňovaniu zo satanizmu a podobných blbostí. Slávnym sa stal prípad istého masového vraha Richarda Ramireza, ktorý dostal chybou reportéra prezývku Night Stalker, na základe Ramirezovej obľúbenej pesničky od AC/DC Night Prowler z albumu Highway To Hell. Aj keď heavy metal dodal melódiu, Ramirezov charakter sa utváral omnoho horším spôsobom. Mal psychopatického uja, ktorý sa chválil znáslnením a iným svinstvom z Vietnamu. A tak Ramirez následoval jeho vzor a zabil dílera LSD. Keď bol zatknutý mal na sebe tričko AC/DC. A tak organizácie večne bojujúce proti heavy metalu bili aj v tomto prípade na poplach. Našťastie albumu Back In Black sa predalo mnoho kusov, a tak ťažko mohol jeden vrah konkurovať štatistickej väčšine.

V roku 1994 sa do kapely vracia Phil Rudd. Angus tvrdí, že Chris Slade bol najlepší hudobník v kapele aký tam kedy bol, ale túžba zjednotiť kapelu s Philom Ruddom bola silnejšia. A tak AC/DC nahráva v tejto zostave albumy ako Ballbreaker alebo Stiff Upper Lip, ktorý je produkovaný najstarším bratom Georgom Youngom.

V súčasnosti si AC/DC už len vychutnáva úspechy ich kariéry. Objavujú sa v mnohých rebríčkoch top kapiel histórie, vychádzaju výberovky, tributy (napr. od Six Feet Under – Graveyard Classics 2), limitované remastrované verzie najlepších albumov apod. V marci 2003 sú uvedení do Siene slávy rock and rollu. Pri tejto príležitosti Brian Johnson povedal: „Na začiatku, späť v roku 1955, človek nevedel nič o rock and rolle. Belosi mali schmaltz , černosi blues, ale nikto nevedel čo bude ďalej, ale Čajkovskij mal novinky, povedal : Nech je tu rock (Let There Be Rock).“ V amerike dokonca vystupujú na koncerte na boj proti SARS pred 500 000 ľudmi a v Melbourne po nich pomenovávajú ulicu.

Kapela predala cez 150 miliónov albumov po celom svete, čo ich zaradilo medzi najúspešnejšie kapely nielen hardrocku, ale hudby celkovo. Albumu Back In Black sa predalo 42 miliónov kusov, čo je druhý najpredávanejší album na celom svete a najpredávanejší album od kapely. Páni a dámy povstaňte a vzdajte hold tejto kapele. Let There Be Rock!

Zdroj: http://www.rock.cz